Cesty za vášňou

Úchylky Cesty za vášňou

Život je dilema, čo tvorí ďalšie a ďalšie dilemy. Preto si neustále kladiem tie isté otázky. Ísť - nejsť? Urobiť -neurobiť? Milovať (sa) – nemilovať (sa)?
Stalo sa! Dospela som k bodu, kedy chcem obe z ponúkajúcich sa možností. Chcem teda všetko, hoci viem, že rovnako môžem o všetko prísť. Nádherne šialené riziko straty rokmi overenej lásky je silnejšie než ťaživý mesiac visiaci v polnočných konároch zakázanej slasti.
Vyostrená morálna skepsa! Ak nepôjdem za ďalším, nemôžem milovať slobodne! Ak pôjdem, stane sa nekonečne veľa nekonvenčnej vášne a zadýchaná sloboda vykríkne v novom priestore, v novom meste. Ešte stále pochybujem, rozhodujem váhavo, až napokon zvolím oboje. Obe možnosti – oboch mužov.
Málokto pochopí moje činy, no myseľ mám čoraz jasnejšiu. Jeden vždy počká, kým s iným okúsim svet. Rada cestujem. Rada cestujem za iným. Tak, ako poznávam mestá, tak poznávam jeho telo päťkrát do roka. Viedeň, Budapešť, Atény, Paríž, Praha.
Jesenná Viedeň obnažila konáre, v ktorých sa natrvalo zabývalo dravé chcenie. Tu začala cesta za slobodou! Môj snedý južan čakal na stanici. Bol presný, už vedel, že nenávidím čakanie. Čakanie je mrhaním času a premrhaný čas je strateným milovaním. Sadli sme do taxíku ponorení v pohľadoch. Krásy mesta ma zrazu netrápili. Dobiedzala nedočkavosť vyburcovaná pulzujúcim napätím medzi mojím zápästím a jeho mužnosťou. Sme už tak blízko k sebe i k hotelu. Tiahli sme sychravou jeseňou spolu. Vnáral sa mi do vlasov aspoň tisíckrát zo všetkých strán. Na druhý deň som odcestovala.
Stanica v Budapešti bola priveľká a pristudená, no on znova prišiel, aby sme spoločným telom roztopili novembrový ľad. Malá kaviareň v centre mesta bola zas tichá, až príliš tichá na milovanie, no my sme zostali, aby sme dosiahli vztýčený cieľ. Ukrývajúc jeho túžbu vnímala som jediné: ,,I want you more!“ Ešte v ten deň som sa vrátila domov a niekoľkokrát použila svoju rokmi overenú lásku. Nebolo to to isté.
Milujem jeho krajinu. Vždy som verila v antickú vášeň, čo zaznieva uprostred starobylých Atén. Na jar zaznela veľa ráz. Tu sme si rozdali kvantá energie. Milovanie tak vášnivé, tak zúrivé, prízemné a nízke zároveň! Bol ku mne tvrdší ako kedykoľvek predtým, no nebol to pre mňa trest. Už vedel, kde sa má dotýkať. Dotkol sa šije a telo sa naplo. Priložil ruku na krk a opakovane ho zvieral. Dýchala som len ťažko, no nebolo väčšieho potešenia. Prísľub nebezpečného škrtenia vyvolával enormné vzrušenie. Ak raz umrieť, tak jedine v zovretom spojení pri milovaní. Vybičovanie zmyslov prerušilo tiché upadanie do bezvedomia. Bol najväčší. Dve noci vlhkých osláv slobody uplynuli tak rýchlo, ako náznaky výčitiek svedomia. Skepsa bola zažehnaná tou najtvrdšou zbraňou.
V máji som slávnu vežu zahliadla len z diaľky. Nebolo času, skúmala som telo muža – telo môjho milenca na cestách. Mne vlastný detailný záujem opätoval v naplnení hlboko skrytých prianí, o ktorých som dovtedy sama netušila. Hrýzol ma po celom tele. Podliatiny na krku a ramenách sa nám sfarbovali takmer okamžite. Hrýzol, až som pri bozkoch ucítila krv. Spoznali sme svoje telá dokonale, až sme ich pretvorili na mapy dohryzených prehustených erotogénnych zón. Telom sme spoznávali dušu toho druhého a vedeli sme, že tak ako sme slobodní, sme i nevinní!
Praha zavŕšila našu cestu prekonávania skepsy smerom k absolútnej slobode duše i tela. Splynuli sme v poznaní jedného v druhom a spoznávali sme intenzívne, opakovane, naliehavo, bez zábran a ostychu. Bol nežný a násilný súčasne. Pevne mi zovrel ruky za chrbtom. Cítila som páľavu od ramien po utláčané zápästia, no nemohla som sa hýbať. Chcela som sa otočiť, pozrieť mu do tváre, no nedovolil. Bol tvrdý a panovačný a miloval ma nenásytne. Zamilovala som sa do jeho násilia. Tešila ma bolesť z jeho rúk a úst, no ego mi nedovolilo nechať sa zotročiť. Vrátila som požičané. Boli sme si takí podobní, boli sme jedno. Naskrz sme prenikli podstatou bytia, ktoré nás núti cestovať dodnes.
Život je dilema, čo vytvára ďalšie a ďalšie dilemy. Dnes si kladiem tie isté otázky. Ísť – nejsť? Urobiť – neurobiť? Milovať (sa) – nemilovať (sa)?
Stalo sa!...