Je to už viac rokov dozadu, keď ma večer naložili rodičia na nočný rýchlik do Prahy, s tým že ma ráno bude teta čakať na nádraží. Mal som skoro 16 rokov, a niesol som tete nejaké veci na Vianoce a mal som sa tam zdržať dva dni. Okolo polnoci sme dorazili do Žiliny a tam sa celkom vyprázdnilo kupé, ostal sme tam sám a pristúpila staršia pani a nejaký manželia. Tá pani mohla mať okolo 30-35 rokov, mala na sebe nejaký červený kabát a niesla si kufor. Pomohol som jej ho vyložiť na policu a ona sa usadila oproti mne, vlak sa pohol a o malú chvíľku sme už začali driemať. Urobil som si pohodlíčko, miesta bolo dosť. Pani oproti som nevenoval nejakú pozornosť. Bola pekne oblečená ,to som si všimol ešte v stanici keď bolo svetlo.. Mala oblečené tmavé šaty a na nohách vysoké čižmy. Ale predsa len bola vo veku mojej matky. Tak som si ju veľmi neobzeral.Sedela tiež pohodlne opretá o sedadlo. Na klíne mala uložený šál . Z driemot my vytrhol jej pohyb. Vstala a chcela zložiť kufor. Pomyslel som si, že už nebudem až taký mladý gentleman a robil som sa že spím. Ako sa načahovala k polici vyhrnuli sa jej šaty a ja som uvidel svetlé pásy medzi šatami a pančuchami, no to ma prebralo. Zložila si kufor a niečo v ňom hľadala. Niekoľko centimetrov odo mňa som v zábleskoch svetla jasne videl ukončenie pančúch a svetlé pruhy nad pančuchami, šaty jej ostali akosi vyhrnuté aj keď sa zohýnala ku kufríku, ktorý mala na sedadle. Ani som si to neuvedomil a mal som tvrdé v gatiach. Normálne ma to vzrušovalo. Neviem prečo, pretože som videl pančuchy na ženských nohách veľa krát a nič mimoriadne to so mnou nerobilo. Mamu celkom bežne, susedu a aj jej dcéru viackrát, spolužiačky a učiteľky tiež ,ale asi tá blízkosť, prítmie, možno iné okolnosti – neviem. Divadlo pokračovalo. Zatvorila kufor a nechala ho na sedadle. Z kufra vybrala papuče. Sadla si, to už zbadala že treba potiahnuť šaty dole a urobila tak. Zastali sme v nejakej stanici, slabé svetlo prenikalo do kúpe. Skoro absolútne ticho. Zrazu tlmený zvuk zipsu. Vyzúvala si čižmy. Ako sťahovala jednu čižmu, podvihla koleno ku sebe aby dobre dočiahla na zips a opäť som mal výhľad pod sukňu, videl som tam kde končili pančuchy, sponky, stehná ale aj nohavičky. Viem stopercentne že mala nohavičky na podväzkoch, pretože sponky vybiehali na pásikoch spod nohavičiek. Veľmi som bol vzrušený, možno že už aj čosi cvrklo, mykalo mi vo vtáku. Toto som dovtedy ešte nezažil. To isté aj s druhou čižmou, s tým rozdielom, že sťahovala zips tak, že si trochu roztiahla nohy a nohu si otočila do boku, ale i tento spôsob bol vzrušujúci. Obula si papuče, obzrela si nás, pozrela do okna a spokojne sa posadila. Prehodila nohu cez nohu a ja som bol v strehu, či niečo neuvidím. Keď takto sedela tak nebolo vidieť nič. Vlak sa pohol a ja som sa akože prebral. Usmiali sme sa na seba. Ticho ma poprosila o pomoc s vykladaním kufra.. Trapas. Mne stál vták a mal som sa pred ňu postaviť. Dovtedy som si ho, akože nenápadne pritláčal rukami uloženými takisto ako mala ona predtým v klíne. Možno, že to ani nie je náhoda a niečo tuší. Preblyslo mi hlavou. Nebola to náhoda, hneď som zistil. Vedela to. Keď som vstal, postavila sa aj ona, upravovala si kabát a na nižšiu poličku si dávala ten šál čo držala v rukách. a oprela sa o mňa akoby náhodou zadkom. Trochu som cukol, ale určite zistila že mi stojí. Navyše vagónom myklo a ja som druhý raz úplne natvrdo narazil opäť na jej zadok. Povedal som:“Pardón „ ,a ona na to vetu čo nezabudnem:“To nič,veď je to normálne“. Musela to ucítiť . Sadol som si ,aj ona. Rozmyšľal som ako odísť na wecko a pomôcť si. Mala privreté oču a usmievala sa . Vyložila si jednu nohu na sedadlo tesne vedľa mňa. Toto už bolo úplne jasné, že sa so mnou pohrávala. Teraz som videl presne tam ako som chcel, Mala trochu roztiahnuté nohy a pekne ako v stroboskopickom svetle som videl pod sukňu, videl som nohavičky a z nich vybiehajúce pásiky so sponkami, ktoré držali pančuchy. Stavil by som sa že tie pásiky poodhŕňali nohavičky a bolo vidieť aj chĺpky. Už som sa ani nerobil že spím. Bolo jej to jedno, pre zmenu sa pani začala tváriť že spí. Možno že skutočne spala. To neviem. Na výhybkách sa jej vždy roztiahli viac nohy a ja som bol ako v tranze. Stále mi tvrdo stál , trochu som ho tlakom dlane a prstom posuval cez nohavice. Už som to nevydržal , vstal som, prekročil jej nohu a odišiel na koniec chodbičky do WC. Nikdy dovtedy som nehonil vo vlaku, ale túto noc to bolo prvý raz, stačilo trochu zapumpovať a už som striekal.Prvý raz. A to bolo len čosi po pol druhej. Do rána som mal ešte 6 hodín cesty. Keď som, sa vrátil mala na mojom sedadle vyložené obidve nohy , pozrela na mňa a zase sa usmievala. Bolo to jasné. Vedela. Manželia pri dverách na chodbu stále spali. Vôbec ich nevyrušilo, že som bol vonku. Táto jej poloha už nebola vôbec zaujímavá v podstate som nevidel nič. Len jej nohy, niečo málo nad kolená. Oprel som sa opatrne kolenom o jej lýtko, vôbec nereagovala, skôr sa mi zdalo že sa pritlačila. To pôsobila na moje zmysly a opäť sa mi začali dvíhať nohavice. Teraz som to ustál.

Od Přerova sme ostali sami v kupé. Manželia vystúpili. Nikdo nepristúpil a aj sprievodkyňa, už nazrela do kupé, takže si normálne ľahla na sedadlo. Hlavu mala pri dverách a nohy smerovali ku oknu – teda ku mne. Ja som sa posunul , tiež som skoro ležal, ale nohy som mal na zemi a hlavu pri okne. Ruku som strčil do vrecka a jemne som ho masíroval. Pohrávala sa ďalej, vždy len čo sa pohol vlak, urobila nejaký pohyb. Jednu nohu mala vystretú a druhú ohla v kolene a vtedy som opäť mal perfektný výhľad priamo ne stehná a trojúholník nohavičiek a pančuchy so sponkami.

Vyvrcholenie muselo prísť a aj prišlo. Najprv sa otočila na bok smerom do uličky- ku mne, a pozerala na mňa, to som cítil a vtedy som prestal vo vrecku pracovať, sukňu už mala vyhrnutú tak že bolo vidno tmavšie lemy pančúch a strieborné sponky. Potom sa otočila na druhú stranu k operadlu a ja som videl pod vyhrnutou sukňou nohavičky na zadku, potom kus holého stehná , teraz bolo jasné že pod nohavičkami má pás, lebo pásiky na sponky boli pod nimi a pančuchy a to som už nevydržal. Posunul som sa trochu bližšie, výhľad sa mi zlepšil a vo vrecku som si pomaly honil. Výstrek som však nedokázal zadržať. Určite budem mať na nohaviciach mapu. Zase som odišiel na wecko, a upravil sa. Mapa bola .Azda to do rána vyschne. Keď som sa vrátil, zdalo sa že skutočne driemala, ležala na chrbáte a sukňu už mala stiahnutú po kolená. Žeby koniec zábavy?...

Často som nad tou nocou v rychliku do Prahy rozmýšlal. Určite rada dráždila zajačikov, lebo sa mi nezdalo, že by sa toľko náhod udialo v tak krátkom čase. Ak to bola náhoda a stávalo sa častejšie, ďakujem za všetkých, ktorým nechtiac urobila pani N radosť. A to som netušil, že moje ešte zážitky na tomto výlete neskončili.