Tento príbeh sa odohral počas Školy v prírode, kde sme ako šiestaci strávili dva týždne. Okrem našej triednej učiteľky bola s nami aj mladá učiteľka dejepisu, ktorú sme všetci obdivovali.
Jedného dňa večer som sa necítil najlepšie a preto som to povedal učiteľkám. Tie mi hneď zmerali teplotu a dali do osobitnej izby. Večer asi o desiatej mi prišli opäť zmerať teplotu a pretože som ju mal vraj vysokú, chceli mi dať zábaly. Mal som sa vyzliecť do naha, čo som neurobil, pretože som sa hanbil. Keď mi však povedali, že potom musia volať sanitku, nech si ma zoberú, tak som sa pomaly vyzliekol a otočil som sa chrbtom. Oboma rukami som si zakrýval svojho pinďúra, ktorý nebol najmenší a okolo ktorého mi už začali rašiť aj nejaké chĺpky. Keď na postel položili mokré plachty, kázali mi, aby som si na nich ľahol. Neváhal som a skočil som na nich na brucho. Zasmiali sa a povedali mi, aby som sa otočil na chrbát a aby som sa nehanbil, že oni už také videli. O to viac som sa červenal. Pomaly som sa otočil a rukami si neustále chránil svojho pinďúra. Začali ma baliť do plachiet a pretože boli studené, rukami som sa až tak nebránil. Triedna mi chytila ruky a nadvihla a tak ma zabalila celého. Povedala: "No vidíš, hrdina, neubudlo z teba." Tak som chvíľu ležal a oni odišli. Rozmýšľal som, čo bude ďalej. Po chvíli ma prišli odbaliť a kázali mi, aby som si ľahol nahý pod perinu, že mi o chvíľu prídu zmerať teplotu.
Prišla však len mladá dejepisárka, ktorá mi zmerala teplotu a vraj som ju mal opäť vysokú. Zamyslela sa a vraví: "Si už pomaly chlap a preto ak chceš mať v budúcnosti deti, musíš si pomôcť, aby sa ti uvoľnili spermie, pretože vysoká teplota im vadí." Pozeral som na ňu a nič som nechápal. Aké spermie aká teplota? "Už si to niekedy robil?" - spýtala sa ma. "Čo? - stále som nechápal. "Ukáž ja ti pomôžem, môžem? vraví dejepisárka. Nevedel som s čím mi chce pomôcť, tak som prikývol hlavou. Ona neváhala, odkryla prikrývku a ja od prekvapenia som zmeravel. "Najprv ti stiahnem kožu" - ani teraz som nechápal a až sa dotkla môjho pinďúra, pochopil som. Bol som tak šokovaný, že som asi ani nedýchal. Pomaly mi stiahla predkožku a jemne ju sťahovala a naťahovala. Postupne sa mi postavil a ja som sa hanbil, tak som jej chcel dať preč ruky, ale nedovolila mi. "Však sa nehanb, musím ti pomôcť ja, inak ti to urobí nejaká cudzia sestrička v nemocnici." To som sa ešte väčšmi vyľakal a povolil som. Keď začala robiť pohyby intenzívnejšie, stále viac mi to bolo príjemné. Pretože som sa stále hanbil, privrel som oči. Zrazu ma začalo pod bruchom tak zvláštne štekliť a myslel som si, že mi treba čúrať. Chcel som jej opäť odtiahnúť ruky, ale už mi to nedovolila. Zrazu som zacítil niečo zvláštne a cítil som ako niečo z môjho pinďúrika začalo striekať. Keď som otvoril oči videl som postriekanú blúzku učiteľky a začal som sa ospravedlňovať. Tá ma však upokojila: "Neboj sa, to sú tvoje spermie, ja sa poutieram. Ale musíme to urobiť ešte aspoň raz, nech vyjdú všetky." Absolútne som nevedel reagovať. Aj som sa hanbil, aj mi to bolo príjemné. Zopakovala to ešte dvakrát, ale po druhýkrát už zo mňa nič vyšlo a tak mi kázala, aby som sa obliekol do pyžama a spal.
Nevedel som dlho zaspať a stále som o tom rozmýšľal. Ráno ma prišla dejepisárka zobudiť a rovno mi sťahovala pyžamové nohavice: "Musíme to ešte aj ráno zopakovať". Kým som sa úplne zobudil už som striekal znova. Nezabudla ma však pochváliť, že už aj zarastám, že už som skoro chlap. Večer mi zmerala teplotu a opäť sa so mnou pohrala. Na ďalší deň ráno sa to opäť zopakovalo, ale na obed som už išiel na svoju izbu.
Dejepisárka sa ku mne správala akoby sa nič nestalo, ale zato ja som začal každý večer a ráno svoju učiteľku napodobňovať. Nikomu som doteraz o tom nikdy nič nepovedal.