Mal som 16. Môj brat 13. Bývali sme vtedy v jednej malebnej dedinke, na kopci. Blízko nás bol taký veľký pľac. Neviem čo tam bolo pred tým, alebo načo slúžil, ale keď sme tam boli my, bolo to zarastené húštinou. Boli tam tri lipi, brezi, borovice, veľké kríky orgovánu, do ktorých sa dalo aj schovať a jeden taký tiež veľký krík, my sme ho volali krušpán. Aj do toho sa dalo schovať. A potom húština kde sme si urobili chodníčky. A tam sme sa hrávali. V lete aj do noci. Ja aj moji rovesníci a aj brat so svojimi kamošmi a potom aj mladší. Raz, bolo to koncom mája, sme sa tiež takto bláznili. Bol piatok, takže super.
Niektorý chalani šli už domov, ale ja, brat a jeho štyria kamoši sme ešte zostali. Bola už takmer tma. Hrali sme schovávačku. Sedel som učupený v jednom s tých orgovánov, keď som začul šuchot. Najprv som sa zľakol, že to je ten, čo mal hľadať, aj som vyskočil, že budem utekať, keby dačo, ale bol to bratov najlepší kamarát Maroš. Pritlačil sa tesne ku mne. Najprv sme len tak stáli. Potom sme sa začali potichu rozprávať. Bolo mi to trošku aj podozrivé, že Maroš je na mne tak nalepený, ale myslel som, že sa niečoho bojí. Tak som ho bjal. Stál najprv bokom, ale ako som ho objal, sa presunul predo mňa. Držal som ho okolo hrude. Naraz som cítil, ako si dal jednu ruku za chrbát. Chvíľočku ju tak mal a potom ju začal pomaličky posúvať dolu. Až sa nebezpečne blížila k môjmu rozkroku. Nebránil som sa. Nechal som ho. Mocnejšie som ho objal a čakal čo bude. Vedel som, že som citlivý na dotyk. Keď mi ho niekto chytil, okamžite sa mi postavil. Jeden bratov a aj Marošov kamarát a spolužiak, Jarko, mi tam šahal dosť často keď sme boli sami. Robil mi to od mojich 14 rokov. A vždy sa mu to páčilo, keď cítil, ako sa mi stavia. Ale vždy mi ho potom len držal. Marošova ruka bola už takmer celkom pri ňom. A začal sa mi stavať. Srdce sa mi rozbúšilo, lebo som tušil, že sa niečo stane. Maroš už cítil, že sa mi napol. Opatrne mi ho prehmatával. Potom otočil hlavu a tíško sa ma spýtal.
-"Ukážeš mi, ako sa honí?" začali sa mi triasť kolená. Zrýchlil sa mi dych. Maroš bol pekný chlapec. Páčil sa mi. Ale toto bol šok, čo mi povedal. Trvalo dosť dlho, čo som tak silno uvažoval, čo urobím, lebo sa ma to spýtal ešte raz.
-"Ano." bola moja odpoveď. A hneď som si presunul moju ruku na jeho rozkrok. Jemu už stál. Bol samozrejme menší od môjho. Ale cítil som že je zlatý. Okamžite som sa mu začal dobíjať do teplákov. Chytil som ho za holý a jemne prehmatával. Keď som si bol istý, že je pripravený, Pomaličky som mu začal sťahovať a naťahovať kožku na žaludi. Maroš tíško vzdychal. A potom som mu ho začal jemne honiť. Snažil som sa mu to robiť takým rovnakým tempom. Aby som si ho viac vychutnal a aj on aby to cítil čo najkrajšie. Počuli sme taký tlmený vzdialený krik môjho brata a ostatných tak sme vedeli, že sme v bezpečí. Honil som mu ho a rozprával mu, čo bude potom nasledovať. Pýtal som sa ho, čo cíti, ale jeho vzdychanie ma presvedčilo, že len to krásne. Neviem ako dlho som mu ho honkal, keď som cítil, ako mu v ňom začalo pulzovať a stvrdol mu na kameň a potom, ako mu ho cukalo tak mu začalo ísť von riadne veľa semena. Dá sa povedať, že mu len vytekalo. Ale cítil som, že je toho veľa. Keď skončil, otočil sa mi bokom a vybral von môjho mokrého vtáka. A urobil mi to isté. Najpr rýchlo, potom spomalil, potom zasa rýchlo, potom zasa spomalil. Robil to úžasne. Aj som prestal vnímať čo sa deje. Naraz sa len rozleteli konáre toho orgovánu a pred nami sa objavil môj brat. V tom momonte som začal striekať. Ale Maroš mi ho nepustil. Honil mi ho ďalej. Brat sa snažil rozpozerať a rozoznať, čo robíme. Lebo už bola taká tma, že toho nebolo veľa vidno. Ale neušlo mu, že Marošova ruka sa kmitala hore, dolu.
-"Ty mu honíš?" vyvali brat.
Maroš nepovedal nič ale ja som cítil, že zasa budem. Bratova prítomnosť ma hecovala. A keď som počul ďalší šuchot, vedel som že aj ostatný chalani idú. To bol vrchol. Zasa som začal striekať ako blázon. Až potom ma Maroš pustil.
-"Čo sa deje?? čo sa stalo??" hneď sa pýtali chalani.
-"Maroš mu honil." povedal sucho brat.
-"To fakt? kde .. ako .. ukaž?" a snažili sa natlačiť čo najbližšie ku mne.
-"Hovno vidím, je tma." povedal Jarko, ktorý tam tiež bol.
-"Tak poďme tam, kde je aj svetlo." povedal Dano a tlačil ma von s kríku. Šli sme na kraj tej húštiny, lebo vedľa bola cesta a už svietili aj pouličné pampy. Tam bola taká ako čistinka. Od cesty na ňu nebolo vidno, ale my sme sa tam videli všetci. Vtáka som mal ešte stále vonku. Nejak som si ho nestačil zapraviť. A vtedy sa mi stal druhý šok. Brat sa mi naň najprv len pozeral. Potom zahlásil, že je to riadny macek a potom mi ho chytil. Skoro som zasa striekal.
-"Neblbni, veď sme bratia." zvolal som, ale bráško mi ho znalecky prehmatával. Ostatný chalani, okrem Maroša chceli tiež. Vtedy sa mi nastrčil Dano.
-"Vyhonil si ho Marošovi?" spýtal sa. Ani nečakal čo poviem a dodal. -"Vyhoň mne." A sám si stiahol tepláky aj slipy až po konená. Bolo mi všetko jedno. Tak som mu chytil jeho vtáka a začal poťahovať. Po chvíľočke sa mu postavil. Mal ho dosť dlhý, ale bol tenký. Takého vtáka som ešte nevidel. A to som mal možnosť viedieť veľa chalanom ich pýchy. Bolo to celkom fajn, honiť takého vtáka. Držal som ho len v prstoch. Netrvalo dlho a aj jemu tieklo von semeno. Bolo toho menej ako mal Maroš. Jarko bol už pripravený hneď ako bol Dano. Konečne som mal možnosť urobiť to aj jemu. On ho mne dosť často držal. A držiaval mi ho, aj keď sme boli chalani po kope. Ale nešťastie to nik nevidel. Lenže, potom sa mi nastavil Roman. To bol ten štvrtý chalan. Aj tomu som vyhonil. Ten ho mal inak najväčšieho s chalanov. Bol aj veľký, aj hrubý a mal nádherný macatý žaluď. Keď som vyhonil aj Romana, chalani chceli ísť domov. Bolo už dosť neskoro a úplná tma. Tak sme šli. Doma, keď sme už boli v posteli, okúpaný, môj bráško vliezol pod môj paplon. A začal mi šmátrať medzi nohami. Bolo mi to jedno. Ale jemu to nedalo.
-"Aj Marošovi, aj Danovi, aj Romanovi a aj Jarovi si vyhonil a mne nie."
-"Prosím ťa neblázni, sme bratia."
-"Hnevám sa." povedal takým decky nafúkaným tónom.
Tak som ho pretočil na chrbát a siahol mu medzi nohy. Zarazilo ma, že nemá pyžamové nohavice, ani slipy. Proste od pása dolu, bol nahý. Pripravil sa. Tak som mu začal miesiťa jemne hladkať vajíčka. Vrazil si paplon na ústa a začal sa strašne rehotať. Pochopil som. Naklonil som sa k jeho uchu a tíško sa spýtal.
-"Áno? hneváš sa? lebo pokiaľ sa budeš hnevať, tak ti toto budem robiť každý večer." a ešte jemnejšie a citlivejšie som mu brázdil končekmi prstov po vajciach. Potom tiež len končekom prostredníka som mu brázdil po napnutom vtákovi. Najviac pod žaluďom. Dlho som ho takto mučil a potom, fakt len pár krát som mu ho pohonil a už sa mu valilo von semeno. Až potom šiel spať.
Na druhý deň, keď sme sa chalani zasa stretli, Ani sme sa nejak moc nedohadovali. Zaliezli sme do krušpánu, lebo ten bol hustý a cez deň nebolo vidieť či je v ňom niekto schovaný a bol aj dosť ďaleko od cesty. Ako prvé, čo som urobil, ukázal som chalanom, že môj bráško má šteklivé gule. A potom sme si vzájomne spolu jeden druhému honili. Pokiaľ som bol s chalanmi, vždy sme to robili. Aj oni sami medzi sebov. A aj doma večer s bráškom. Strašne sa mi páčilo, keď som mu šteklil gule. Najviac s chalanov sa mi páčil Roman. Hlavne jeho nádherný žaluď. Tomu som, jasne, že len vtedy, keď sme boli sami aj fajčil. Miloval som, keď pišťal, híkal, ohkal a áákal. A keď hýbal ritkou do ritmu.
Nuž prežil som takto pekných pár dlhých mesiacov super honky.