Bolo to, ako sme po tzv. pandémii znovu začali chodiť do školy. Blížil sa aj koniec školského roku. Takže aj vonku bolo super a teplo. Do školy sme chodili doslova na ľahko. Aj čo sa týkalo oblečenia. Samozrejme, že sme sa aj čosi ešte učili. Hlavne to, čo sme premeškali. Učiteľka mal tak zaujímavú prednášku, že najmenej pol triedy zaspávalo na laviciach. Ja som sedel v poslednej lavici pri okne. To bol prvý rad.V druhom rade, v poslednej lavici nik nebol, lebo spolužiačka Matrina chýbala. A v treťom rade v poslednej lavici sedeli Dominik a Emil.
Ako som spomenul, učiteľka mala tak zaujímavú prednášku, že sme skoro zaspali. Oprel som si hlavu o ruku. Vonku nič zaujímavé, tak som ju otočil do triedy. A čo som zbadal, ma nielen prebralo, ale poriadne vzrušilo.
Emil. Chalan, vysoký tak okolo 168 cm, asi 50 kilov. Hnedé vlasy, hnedé oči. Postavu mal dobrú, aj keď málo športoval, ale mal super telo. Hladké, bez chlpov, bez znamienok. Jrmne nahnedlú. Aj v zime. Tvár nemal až ak peknú, ale bol to chalan do voza aj do koča. Mal oblečené kraťase, hovorí sa im šortky a tričko. Sedel pri stene.
Dominik. Vysoký tak 170 cm, 46 kilov, blond vlasy, modré oči. Nádherné telo. Mal na sebe také krátke, niečo ako teplákové kraťase a tielko na ramená. Rád provokoval svojím telom. Raz došiel do školy v takom sexi tielku, že mal mal skoro celý chrbát odhalený. Myslel som, že zomriem. Celý deň mi stál môj vták. No a videl som presne toto.
Dominik sedel vedľa Emila smerom do triedy. Telom a rukami bol opretý o lavicu. Pravú nohu mal pokrčenú v kolene, zdvihnutú na stoličke a tak, že bol ešte vytočený smerom na Emila. Na tom by nebolo až tak nič zvláštne, keby Emilo nemal podstrčenú ruku pod Dominovu dvihnutú nohu a spod sáry na kraťasoch by mu nevybral von jeho vtáka. Chytal ho, hladkal ho až sa mu postavil. A potom mu ho pekne pomali honil. Obaja sa tvárili, že počúvajú učiteľku, ale pri tom sledovali, či si niekto nevšíma, čo vyvádzajú. Samozrejme, Domino si všimol, že to vidím. Až ho nadhodilo na stoličke. Rýchlo chytil Emilovu ruku, ale ten nepochopil hneď čo sa deje a nechcel prestať. Napokon Domino rezignoval, nechal to tak, ale bolo to vidno, že ho to riadne vzrušilo, že sa dívam, lebo ani nie pol minúty od vtedy mu začal vták kmitať a dneď na to striekať. Potom to rýchlo papučami rozotrel po podlahe. O niekoľko minút zvonilo na prestávku. Emil aj Domino sa postavili a aj ostatný v triede a šli von. Ja som mal problém. Totižto, mne stále stál. A nakoľko som mal také nohavice, že to bolo vidno, hanbil a bál som sa ísť von. Napokon Domino prišiel za mnou. Chytil ma za ruku a odviedol ku dverám. Potom sa postavil predo mňa a šiel tak, aby som mohol ísť na wc. Tam ma vtiahol do kabínky, zatiahol západku na dverách, Odopol mi na gatiach gombík aj zips, stiahol trenky a jemne mi masíroval vtáka. Bolo to neskutočne krásne. Hlavne od takého krásneho chlapca. Musel som sa strašne kontrolovaľ, aby som nezačal vzdychať. Ústa som mal tak otvorené, ako hladné vtáča, keď ho rodičia kŕmia. Oči vytreštené. Tak s hlboka som nedýchal ani po najdlhšom behu. Netrvalo dlho a semeno mi prskalo von ako šialené. Potom sme načúvali, či niekto nie je na záchodoch a až potom sme šli von. Domin šiel normálne hneď. Ja som to musel rozdýchať. Aj keď super vyhonený, stále mi stál. Už zvonilo na hodinu a mne stále stál. Asi po troch minútach sa mi konečne uvoľnil.
Cestou domov ma Domino dobehol. Kecali sme ale o tom čo bolo v triede a na záchodoch, ani slovo. Na druhý deň vškole, Domin mal zasa tie kraťase. Emil ale do školy neprišiel. Neviem čo sa stalo, ale neprišiel. Domin mi po prvej hodine navrhol, či si nesadnem ku nemu. Okamžite som to urobil. Martina tiež nebola. Sami sme boli v poslednej lavici. Ako sme sedeli, Urobili sme to, čo deň pred tým on s Emilom. Pekne som mu ho vyhonil. Na záchodoch on mne. Na poslednej hodine zasa. A potom vonku v parku po ceste domov. Ja som ešte chcel, ale Domin mi povedal, že aj zajtra je deň. Lenže na druhý deň prišiel Emil, Domino mal dlhé nohavice a nič sa nedialo. Márne som ho čakal v parku. Domov šiel v sprievode iných. Až do konca školského roka som nemal možnosť byť s Domnikom. Škoda.